14

Mienh Daav Za'eix Daix Yesu

(Beiv mangc Matv^taai 26:1-5; Lugaa 22:1-2; Yo^han 11:45-53)

1Aengx maaih i hnoi hnangv ziouc taux ⟨Siex Maengc Zipv⟩ caux ⟨Siex Maengc Zipv⟩ Sai mienh bieiv caux njaaux leiz nyei fin-saeng daav za'eix hnangv haaix nor haih bingx jienv zorqv Yesu daix guangc. 2Ninh mbuo gorngv, “Naaiv deix jiex zipv nyei hnoi gu'nyuoz, mbuo maiv dungx gaengh zorqv. Gamh nziex zuangx mienh haih lunc nzengc mv bei.”

Maaih Dauh M'sieqv Dorn Dox Youh Ndaang Yesu Nyei M'nqorngv

(Beiv mangc Matv^taai 26:6-13; Yo^han 12:1-8)

3Yesu yiem Mbe^taa^ni Laangz, butv jiex ⟨gomh huv baengc⟩ wuov dauh Simon nyei biauv. Nyanc jienv hnaangx wuov zanc, maaih dauh m'sieqv dorn dorh norm baengh dapv buangv jaaix haic nyei naa^ndaa youh daaih. Ninh mborqv huv baengh yaac dox naaiv deix youh ndaang hietv Yesu nyei m'nqorngv. 4Maaih deix yiem wuov nyei mienh qiex jiez haic. Laanh ziouc mbuox laanh, “Baeqc baeqc zaaux youh ndaang guangc zoux haaix nyungc? 5Naaiv deix youh ndaang maaic duqv faam-baeqv hnoi gong-zinh nyei nyaanh bun mienh jomc mienh niaa.” Ninh mbuo ziouc gorngv hniev nyei bun wuov dauh m'sieqv dorn.
6Mv baac Yesu gorngv, “Maiv dungx gorngv ninh maah! Meih mbuo zoux haaix nyungc la'nyauv ninh? Ninh hnangv naaiv nor zoux bun yie se longx haic aqv. 7Meih mbuo zanc-zanc maaih mienh jomc mienh caux meih mbuo yiem. Haaix zanc oix zoux longx bun ninh mbuo se zoux duqv nyei. Mv baac meih mbuo maiv duqv yie yietc liuz caux meih mbuo yiem. 8Naaiv dauh m'sieqv dorn, ei ninh haih zoux nyei, ninh ziouc zoux aqv. Ninh ⟨dox youh⟩ ndaang hietv yie nyei sin, ninh jaa-ndaangc zoux weic liuc leiz zangx yie. 9Yie gorngv zien mbuox meih mbuo, maiv gunv yiem lungh ndiev haaix norm dorngx zunh kuv fienx, mienh oix gorngv naaiv dauh m'sieqv dorn zoux nyei jauv-louc weic jangx taux ninh.”

Yu^ndaatc Laengz Maaic Yesu

(Beiv mangc Matv^taai 26:14-16; Lugaa 22:3-6)

10Yesu nyei ziepc nyeic dauh sai-gorx maaih dauh, mbuox heuc Yu^ndaatc I^saa^kaa^li^otc. Yu^ndaatc mingh lorz ⟨sai mienh bieiv,⟩ oix zorqv Yesu maaic bun ninh mbuo. 11Sai mienh bieiv haiz ninh hnangv naaiv nor gorngv, ninh mbuo a'hneiv haic yaac laengz bun nyaanh ninh. Yiem naaic daaih, Yu^ndaatc ziouc lorz qangx zorqv Yesu jiu bun ninh mbuo.

Yesu Caux Ninh Nyei Sai-Gorx Nyanc Siex Maengc Zipv Wuov Donx Hnaangx

(Beiv mangc Matv^taai 26:17-25; Lugaa 22:7-14, 21-23; Yo^han 13:21-30)

12Jiex Maiv An Bingv nyei Njuov nyei Zipv daauh hnoi, dongh daix ba'gi yungh dorn nyanc Siex Maengc Zipv wuov hnoi, sai-gorx mbuo naaic Yesu, “Sai-Diex oix yie mbuo yiem haaix mbenc Siex Maengc Zipv nyei nyanc hopv bun Sai-Diex nyanc?”
13Yesu ziouc paaiv i dauh sai-gorx mingh yaac mbuox ziangx ninh mbuo, “Meih mbuo oix zuqc bieqc zingh ziouc maaih dauh mienh ndaam jienv nie-ha'louh zaangh jienv wuom nyei, daaih buangh meih mbuo. Oix zuqc gan ninh mingh aqv. 14Ninh bieqc haaix norm biauv, oix zuqc naaic gaax biauv-ziouv, ‘Sai-Diex naaic, ninh caux ninh nyei sai-gorx oix zuqc yiem haaix qongx biauv nyanc Siex Maengc Zipv nyei hnaangx?’ 15Biauv-ziouv ziouc dorh meih mbuo faaux mingh mangc gu'nguaaic wuov nzangh biauv, maaih qongx jangv nyei. Nyungc-nyungc maaih nzoih. Meih mbuo yiem naaic weic mbuo mbenc aqv.”
16Sai-gorx mbuo ziouc cuotv jauv mingh aqv. Bieqc zingh mingh, buatc nyungc-nyungc doix-diuc Yesu gorngv nyei waac. Ninh mbuo ziouc yiem wuov mbenc Siex Maengc Zipv nyei hnaangx.
17Lungh maanz-hmuangx, Yesu caux ninh nyei ziepc nyeic dauh sai-gorx daaih. 18Nyanc jienv hnaangx wuov zanc, Yesu gorngv, “Yie gorngv zien mbuox meih mbuo, yiem meih mbuo mbu'ndongx maaih dauh oix maaic yie, dongh yietc dauh caux yie juangc dieh nyanc hnaangx nyei mienh.”
19Sai-gorx mbuo nzauh haic ziouc yietc dauh yietc dauh nyei naaic Yesu, “Maiv zeiz yie saah?”
20Yesu dau, “Se meih mbuo ziepc nyeic dauh nyei yietc dauh, dongh caux yie juangc nzormc guoqv njuov nyei yietc dauh. 21Yie, Baamh Mienh nyei Dorn, oix zuqc guei seix, hnangv Ging-Sou gorngv nor. Mv baac maaic yie wuov dauh zungv oix zuqc kouv aqv. Ninh maiv dungx cuotv seix gauh longx.”

Yesu Liepc Jangx Ninh Wuov Donx Hnaangx

(Beiv mangc Matv^taai 26:26-30; Lugaa 22:14-20; 1 Ko^lin^to 11:23-25)

22Nyanc jienv hnaangx wuov zanc, Yesu zorqv njuov daaih, laengz zingh liuz Tin-Hungh, ziouc maeqv nqoi bun ninh nyei sai-gorx yaac gorngv, “Zipv jienv aqv. Naaiv se yie nyei sin.”
23Yesu aengx zorqv zaanv a'ngunc diuv daaih, laengz zingh Tin-Hungh yaac cunv bun ninh mbuo hopv. Ninh mbuo yietc zungv ziouc juangc wuov norm zaanv hopv. 24Yesu aengx mbuox ninh mbuo, “Naaiv se yie nyei nziaamv weic liepc jiez Tin-Hungh nyei ngaengc waac. Se weic mienh camv liouc cuotv daaih. 25Yie gorngv zien mbuox meih mbuo, yiem naaiv mingh, yie maiv hopv naaiv a'ngunc diuv. Zuov taux yiem ⟨Tin-Hungh nyei guoqv⟩ wuov norm hnoi yie caux meih mbuo siang-hopv jiex.”
26Ninh mbuo baaux liuz nzung ziouc cuotv daaih, mingh wuov Ga'lanv Mbong.

Yesu Jaa-Ndaangc Gorngv Bide Maiv Nyiemc Ninh

(Beiv mangc Matv^taai 26:31-35; Lugaa 22:31-34; Yo^han 13:36-38)

27Yesu gorngv mbuox ninh nyei sai-gorx, “Meih mbuo yietc zungv oix guangc jienv yie biaux, weic zuqc Ging-Sou fiev jienv gorngv,
  ‘Tin-Hungh oix daix ba'gi yungh nyei ziouv,
   ba'gi yungh ziouc nzaanx nzengc mi'aqv.’
28Mv baac yie daic mingh Tin-Hungh aengx bun yie nangh daaih, yie ziouc mingh Gaa^li^li Saengv ndaangc meih mbuo.”
29Bide mbuox Yesu, “Sai-Diex aac, maiv gunv ninh mbuo yietc zungv guangc meih, yie maiv guangc.”
30Yesu mbuox Bide, “Yie gorngv zien mbuox meih, ih muonz, jai maiv gaengh nqaaix i nzunc, meih zungv maiv nyiemc yie buo nzunc.”
31Bide aengx gorngv gauh ngaengc, “Maiv gunv yie zuqc caux Sai-Diex daic, yie yietc liuz nyiemc, maiv guangc meih.”
 Wuov deix sai-gorx yietc zungv yaac fih hnangv nyei gorngv.

Yesu Yiem Getc^se^maa^ni Huingx Daux Gaux

(Beiv mangc Matv^taai 26:36-46; Lugaa 22:39-46)

32Ninh mbuo ziouc mingh taux norm dorngx, mbuox heuc Getc^se^maa^ni. Yesu mbuox ninh nyei sai-gorx, “Meih mbuo zueiz jienv naaiv zuov yie daux gaux oc.” 33Ninh ziouc dorh Bide, Yaagorpc, Yo^han caux jienv ninh mingh. Wuov zanc Yesu haiz hnyouv mun, nzauh duqv kouv haic. 34Yesu mbuox ninh mbuo, “Yie haiz za'gengh! nzauh haic, hnangv haih daic nyei nor. Meih mbuo yiem naaiv ging hnyouv zuov jienv oc.”
35Yesu aengx jiex mingh deix ziouc mbaapv njiec ndau daux gaux tov Tin-Hungh se gorngv haih nor, bun ninh haih simv ndutv wuov norm siouc kouv nyei ziangh hoc. 36Ninh gorngv, “Aa Die aah! Aa Die! Maanc sic die haih zoux nyei. Tov zorqv nqoi yie oix zuqc hopv naaiv norm zaanv. Mv baac maiv dungx ei yie nyei eix. Oix zuqc ei die nyei eix hnangv.”
37Yesu daux gaux liuz, ziouc nzuonx daaih buatc wuov deix buo dauh sai-gorx m'njormh nzengc mi'aqv. Ninh mbuox Bide, “Simon aah! Meih m'njormh mi'aqv? Meih maiv haih ging jienv zuov yietc norm ziangh hoc fai? 38Oix zuqc ging jienv hnyouv daux gaux, tov Tin-Hungh maiv dungx bun meih mbuo buangh zuqc seix hnyouv nyei sic. Meih mbuo nyei hnyouv oix zoux horpc, mv baac sin zaangc mau haic.”
39Yesu aengx mingh daux gaux nzunc, yaac hnangv zinh ndaangc wuov nzunc nor gorngv. 40Ninh aengx nzuonx taux sai-gorx wuov, buatc ninh mbuo m'njormh mi'aqv, weic zuqc m'zing nyuix! haic, nungx maiv nqoi. Ninh mbuo yaac maiv hiuv duqv oix zuqc hnangv haaix nor dau Yesu.
41Yesu aengx nzuonx da'faam nzunc, mbuox ninh mbuo, “Meih mbuo corc yiem naaic bueix m'njormh hitv kuonx? Gaux aqv. Ziangh hoc taux aqv. Yie, Baamh Mienh nyei Dorn, zuqc jiu bun yiem zuiz-mienh nyei buoz-ndiev. 42Jiez sin daaih, mbuo mingh aqv. Mangc gaax wuov! Maaic yie wuov dauh mienh daaih taux aqv.”

Yesu Zuqc Mienh Zorqv

(Beiv mangc Matv^taai 26:47-56; Lugaa 22:47-53; Yo^han 18:3-12)

43Yesu gorngv waac zungv maiv gaengh setv, ziepc nyeic dauh sai-gorx nyei yietc dauh, mbuox heuc Yu^ndaatc, liemh zeih daaih taux aqv. Aengx maaih sai mienh bieiv caux njaaux leiz nyei fin-saeng caux mienh gox paaiv daaih nyei mienh camv, dorh jienv nzuqc ndaauv, nanv jienv ndiangx-ndonx, gan jienv daaih. 44Maaic Yesu wuov dauh jaa-ndaangc mbuox ziangx wuov deix, ninh oix zoux norm jangx-hoc bun ninh mbuo hiuv duqv Yesu. Ninh gorngv, “Yie zom haaix dauh, se dongh meih mbuo oix zorqv wuov dauh aqv. Zorqv ninh, goux longx, ken jienv mingh aqv.”
45Yu^ndaatc yietv taux ziouc baeng zaqc nyei mingh Yesu wuov yaac gorngv, “Sai-Diex aah!” Aengx zom ninh nyei hmien. 46Wuov deix mienh ziouc njiec buoz zorqv Yesu qam jienv aqv. 47Mv baac maaih dauh souv ga'hlen nyei mienh baeng ninh nyei nzuqc ndaauv cuotv, hngaqv ⟨domh sai mienh⟩ nyei nouh, pai zuqc nouh nyei yietc bung m'normh ndutv mingh.
48Yesu doix ninh mbuo gorngv, “Meih mbuo buatc yie hnangv zaqc baeng cingx daaih dorh jienv nzuqc ndaauv caux ndiangx-ndonx daaih zorqv yie? 49Yie hnoi-hnoi caux meih mbuo yiem zaangc Tin-Hungh nyei biauv njaaux mienh, meih mbuo yaac maiv zorqv yie. Mv baac fiev jienv Ging-Sou nyei waac oix zuqc cuotv daaih doix-diuc.”
50Sai-gorx mbuo yietc zungv ziang naaic guangc jienv ninh biaux nzengc mi'aqv.
51Maaih dauh houh saeng, kungx pongx kuaaiv la'maah ndie, gan jienv Yesu mingh. Wuov deix mienh ziouc oix zorqv ninh, 52mv baac ninh guangc jienv la'maah ndie wuov, laengh gaengv nyei biaux.

Yesu Yiem Gunv Sic Wuic Zuqc Siemv

(Beiv mangc Matv^taai 26:57-68; Lugaa 22:54-55; 63-71; Yo^han 18:12-14; 19-24)

53Zorqv Yesu wuov deix dorh Yesu mingh domh sai mienh nyei biauv. Zuangx sai mienh bieiv caux mienh gox caux njaaux leiz nyei fin-saeng yaac gapv zunv wuov. 54Bide gan jienv mingh mv baac leih go deix nyei, ziouc taux domh sai mienh nyei biauv. Ninh bieqc laatc gu'nyuoz, caux zuov biauv nyei baeng zueiz jienv nzaaux douz. 55Sai mienh bieiv caux ⟨Gunv Sic Wuic⟩ nyei zuangx mienh oix lorz zorng-zengx gox Yesu weic daix ninh, mv baac lorz maiv duqv haaix nyungc zorng-zengx. 56Maaih mienh camv nyei zoux jaav zorng-zengx gox ninh, mv baac ninh mbuo gorngv nyei waac maiv doix.
57Aengx maaih deix mienh souv jiez daaih zoux jaav zorng-zengx gox Yesu. Ninh mbuo gorngv, 58“Yie mbuo haiz ninh gorngv, ‘Yie oix zorqv mienh nyei buoz zoux daaih naaiv norm zaangc Tin-Hungh nyei biauv caeqv nzengc. Nqa'haav buo hnoi yie aengx ganh ceix norm, dongh maiv zeiz mienh nyei buoz zoux nyei.’ ” 59Mv baac liemh ninh mbuo gorngv naaiv deix zorng-zengx nyei waac maiv doix.
60Domh sai mienh yiem zuangx mienh nyei nza'hmien souv jiez daaih naaic Yesu, “Naaiv deix mienh hnangv naaiv nor gox meih, meih maiv dau fai?”
61Mv baac Yesu maiv ko lo. Yietc joux yaac maiv dau. Domh sai mienh aengx naaic Yesu, “Wuov nyungc, meih zoux Giduc, dongh mienh ceng wuov dauh Tin-Hungh nyei Dorn fai?”
62Yesu dau, “Zeiz nyei. Meih mbuo yietc zungv yaac oix duqv buatc yie, Baamh Mienh nyei Dorn, zueiz jienv Nernh Jiex nyei Tin-Hungh nyei mbiaauc maengx, yaac yiem wuov lungh nyei mbuonx njiec daaih.”
63Domh sai mienh haiz naaiv deix waac ziouc ⟨betv ninh ganh nyei lui⟩ yaac gorngv, “Mbuo maiv zuqc lorz haaix dauh zoux zorng-zengx aqv. 64Meih mbuo haiz ninh ki Tin-Hungh. Meih mbuo oix hnangv haaix nor dingc ninh?” Ninh mbuo yietc zungv dingc ninh dorngc. Zic duqv daic aqv.
65Maaih deix yiem wuov nyei mienh ziouc tuiv wuom-nzuih naetv Yesu, aengx buang jienv ninh nyei hmien, mborqv ninh, yaac gorngv, “Cai gaax! Haaix dauh mborqv meih?” Baeng yaac mbaix ninh nyei hmien.

Bide Maiv Nyiemc Yesu

(Beiv mangc Matv^taai 26:69-75; Lugaa 22:56-62; Yo^han 18:15-18; 25-27)

66Bide corc yiem jienv ga'ndiev, laatc gu'nyuoz, maaih domh sai mienh nyei yietc dauh m'sieqv bou daaih. 67Ninh buatc Bide yiem wuov nzaaux douz ziouc nuqv-nuqv nyei mangc jienv ninh gorngv, “Meih yaac gan wuov dauh Naa^saa^letv Mienh, Yesu.”
68Mv baac Bide maiv nyiemc. Ninh dau, “Yie maiv hiuv yaac maiv mengh baeqc meih gorngv haaix nyungc.” Bide ziouc cuotv taux laatc gaengh. Wuov zanc jai ziouc nqaaix aqv.
69Wuov dauh m'sieqv bou buatc ninh yiem wuov aengx mbuox souv ga'hlen wuov deix mienh, “Naaiv dauh mienh benx wuov guanh mienh nyei yietc dauh.” 70Mv baac Bide aengx maiv nyiemc.
 Yietc zanc jiex, souv ga'hlen wuov deix mienh aengx gox Bide gorngv, “Meih za'gengh benx wuov guanh mienh nyei yietc dauh aqv, weic zuqc meih se Gaa^li^li Mienh.”
71Bide ziouc ndouv jiez zioux gorngv, “Se gorngv yie gorngv maiv zien nor, laengz bun Tin-Hungh dingc yie nyei zuiz aqv. Yie za'gengh! maiv hiuv duqv meih mbuo gorngv wuov laanh mienh.”
72Liemh zeih jai ziouc nqaaix da'nyeic nzunc. Bide jangx zuqc Yesu mbuox jiex ninh, “Jai maiv gaengh nqaaix i nzunc, meih maiv nyiemc yie buo nzunc.” Bide jangx zuqc wuov deix waac ziouc nyiemv duqv kouv haic.

14

Cov thawj ntaus tswvyim txov Yexus

(Mth. 26:1-5; Lk. 22:1-2; Yh. 11:45-53)

1Tshuav ob hnub li ua kevcai Hla Dhau thiab ua kevcai Noj Ncuav tsis Xyaw Keeb, mas cov pov thawj hlob thiab cov xibhwb qhia Vajtswv kevcai txawm nrhiav kev saib yuav ua li cas ntes tau Yexus twjywm thiab muab nws tua pov tseg. 2Lawv hais tias, “Tsis txhob ntes nws rau lub sijhawm uas ua kevcai no tsam ces cov pejxeem ho ntxhov hnyo.”

Tus pojniam hliv roj rau Yexus taubhau

(Mth. 26:6-13; Yh. 12:1-8)

3Thaum Yexus nyob hauv Ximoos uas mob ruas lub tsev hauv lub zos Npethani, Yexus tseem pheeb ntawm rooj mov, txawm muaj ib tug pojniam nqa ib hwj roj tsw qab tuaj ces txawm muab lub ncauj hwj lov ntho muab cov roj hliv rau saum Yexus taubhau. 4Muaj qee leej chim txawm sib hais tias, “Ua cas yuav muab tej roj no ua nkim pov tseg? 5Cov roj no yog muab muag tau nyiaj peb puas tawm denalia coj mus pub rau cov neeg pluag kuj tau.” Lawv txawm yws tus pojniam ntawd. 6Yexus thiaj hais tias, “Tsis txhob yws nws. Nej ua rau nws ntxhov siab ua dabtsi? Nws ua yam uas zoo heev rau kuv. 7Yeej yuav muaj cov neeg pluag nrog nej nyob mus li, mas nej yuav ua zoo rau lawv thaum twg kuj tau tiamsis nej yuav tsis muaj kuv nrog nej nyob mus li. 8Nws ua raws li nws ua tau. Twb yog nws hliv roj pleev kuv lub cev ua ntej uas yuav muab kuv log. 9Kuv hais tseeb rau nej tias, tshaj tawm txoj xov zoo no mus thoob ntiajteb txog qhovtwg, qhov uas tus pojniam no ua yuav nrov ncha mus txog qhov ntawd ua lub chaw nco txog nws.”

Yudas fav xeeb rau Yexus

(Mth. 26:14-16; Lk. 22:3-6)

10Thaum ntawd Yudas Ikhali‑au uas yog ib tug hauv kaum ob tug thwjtim txawm mus cuag cov pov thawj hlob es yuav muab Yexus cob rau lawv. 11Thaum lawv hnov li ntawd mas lawv zoo siab heev thiab cog lus tias yuav muab nyiaj rau Yudas. Nws txawm nrhiav sijhawm muab Yexus rau lawv.

Yexus npaj noj kevcai Hla Dhau

(Mth. 26:17-25; Lk. 22:7-14,21-23; Yh. 13:21-30)

12Thawj hnub uas ua kevcai Noj Ncuav tsis Xyaw Keeb, yog lub sijhawm uas lawv tua menyuam yaj ua kevcai Hla Dhau, cov thwjtim hais rau Yexus tias, “Yuav cia peb npaj kevcai Hla Dhau rau koj noj qhovtwg?” 13Yexus txib ob tug thwjtim mus thiab hais rau ob tug tias, “Neb cia li mus rau hauv lub nroog, mas yuav muaj ib tug yawg nqa ib lub laujkaub dej ntsib neb. Neb cia li raws nws qab mus. 14Nws nkag rau lub tsev twg, neb cia li hais rau tus tswv tsev ntawd tias, ‘Tus xibhwb hais tias, Chav txais qhua uas kuv yuav nrog kuv cov thwjtim noj kevcai Hla Dhau nyob qhovtwg?’ 15Nws yuav qhia ib chav loj uas nyob txheej saud muaj rooj tog txhij lawm. Cia li npaj qhov ntawd rau peb.”
16Ob tug thwjtim txawm sawv kev mus rau hauv lub nroog thiab ntsib raws li Yexus hais rau ob tug, ces ob tug thiaj npaj ua kevcai Hla Dhau txhij zog.
17Thaum tsaus ntuj Yexus nrog kaum ob tug thwjtim tuaj. 18Thaum lawv pheeb noj mov ntawm rooj, Yexus hais tias, “Kuv hais tseeb rau nej tias, nej cov no ib tug yuav fav xeeb rau kuv, yog ib tug uas nrog kuv noj ua ke.” 19Lawv kuj pib ntxhov siab heev lawv nyias taus nyias nug tias, “Yog kuv lov?” 20Yexus hais rau lawv tias, “Yog kaum ob tug no ib tug, yog tus uas nrog kuv koom ntsw ib lub tais. 21Neeg leej Tub yuav mus raws li tej uas sau cia hais txog nws, tiamsis tus uas fav xeeb rau Neeg leej Tub yeej yuav raug txom nyem kawg. Tsis txhob yug nws los kuj zoo dua.”

Yexus rooj mov

(Mth. 26:26-30; Lk. 22:14-20; 1Khl. 11:23-25)

22Thaum lawv noj mov ntawd, Yexus txawm muab ib lub ncuav los foom koob hmoov rau mas muab ntais cev rau lawv thiab hais tias, “Cia li txais, no yog kuv lub cev.” 23Thiab nws muab ib lub khob los ua Vajtswv tsaug tag muab cev rau lawv mas lawv txhua tus haus. 24Thiab nws hais rau lawv tias, “No yog kuv cov ntshav uas nias hom thawj rau tej lus cog tseg, uas raug muab nchuav rau neeg coob coob. 25Kuv hais tseeb rau nej tias kuv yuav tsis haus cawv txiv hmab dua li mus txog hnub uas kuv haus cawv txiv hmab tshiab hauv Vajtswv lub tebchaws.” 26Thaum lawv hu ib zaj nkauj tag lawv tawm mus rau pem roob Txiv Aulib.

Petus yuav tsis lees paub Yexus

(Mth. 26:31-35; Lk. 22:31-34; Yh. 13:36-38)

27Yexus hais rau lawv tias, “Nej txhua tus yuav tso kuv tseg, vim muaj lus sau cia hais tias,
  “ ‘Kuv yuav tua tus yug yaj,
   mas pab yaj yuav tawg
   ua sab ua sua mus.’
28Tiamsis thaum kuv raug muab tsa ciaj sawv rov los lawm, kuv yuav ua nej ntej mus rau Kalilais.”
29Petus txawm hais rau Yexus tias, “Txawm yog lawv sawvdaws tso koj tseg los kuv yuav tsis tos koj tseg kiag li.” 30Yexus hais rau nws tias, “Kuv hais tseeb rau koj tias, hmo no ntag thaum qaib tsis tau qua ob tsig koj yuav tsis lees paub kuv peb zaug.” 31Tiamsis Petus hais tawv nkawv tias, “Txawm yog kuv yuav tsum nrog koj tuag, los kuv yuav tsis hais tias kuv tsis paub koj.” Cov thwjtim sawvdaws puavleej hais ib yam nkaus li ntawd.

Yexus thov Vajtswv hauv Kexemane

(Mth. 26:36-46; Lk. 22:39-46)

32Ces Yexus lawv txawm mus rau ib qho chaw uas hu ua Kexemane, mas Yexus hais rau nws cov thwjtim tias, “Cia li zaum ntawm no rau thaum kuv thov Vajtswv.” 33Nws coj Petus, Yakaunpau thiab Yauhas nrog nws mus. Yexus pib nyuaj siab thiab ntxhov siab kawg. 34Nws hais rau lawv tias, “Kuv lub siab ntxhov kawg twb yuav tuag. Nej cia li nyob ntawm no zov tos.” 35Yexus txawm mus rau tom ntej mentsis mas nws khwb nkaus rau hauv pem teb thov tias, yog ua tau, cia teev no hla dhau nws mus. 36Thiab nws hais tias “Anpa, kuv txiv 'e, koj ua tau txhua yam, thov rho lub khob no ntawm kuv mus. Txawm li cas kuj xij, thov tsis txhob cia ua raws li kuv lub siab tiamsis cia ua raws li koj lub siab.” 37Nws rov los rau ntawm cov thwjtim pom lawv pw tsaug zog tag. Nws thiaj hais rau Petus tias, “Ximoos, koj tseem pw tsaug zog lov? Koj nrog kuv zov tos ib nyuag teev tsis taus li lov? 38Nej yuav tsum zov tos thiab thov Vajtswv xwv nej thiaj tsis raug kev sim siab. Lub siab npaj txhij lawm tiamsis lub cev tsis muaj zog.” 39Yexus txawm rov mus thov Vajtswv hais ib yam nkaus li thawj zaug. 40Yexus rov los pom lawv pw tsaug zog dua ib zaug vim lawv qheb tsis taus qhov muag, mas lawv tsis paub tias yuav teb Yexus li cas. 41Nws txawm rov los rau ntawm cov thwjtim zaum peb thiab hais rau lawv tias, “Nej tseem pw tsaug zog thiab so los siav lov? Txaus lawm lauj! Lub sijhawm twb los txog lawm, mas Neeg leej Tub twb raug muab cob rau hauv cov neeg txhaum txhais tes lawm. 42Cia li sawv tsees, peb mus. Saib maj, tus uas fav xeeb rau kuv tuaj ze lawm.”

Ntes Yexus

(Mth. 26:47-56; Lk. 22:47-53; Yh. 18:3-12)

43Thaum Yexus tseem tabtom hais lus, ces Yudas uas yog ib tug thwjtim hauv kaum ob tug ntawd txawm tuaj txog tamsim ntawd, thiab muaj neeg coob coob coj ntaj coj qws nrog nws tuaj, yog cov pov thawj hlob thiab cov xibhwb qhia Vajtswv kevcai thiab cov kev txwj laus txib tuaj. 44Tus uas fav xeeb ntawd twb qhia rau lawv ua ntej tias, “Kuv nwj tus twg mas yog tus ntawd ntag. Cia li ntes kiag nws coj mus ceev tib zoo.” 45Ces Yudas txawm ncaj nraim los rau ntawm Yexus tamsid thiab hais tias, “Xibhwb,” thiab nwj Yexus. 46Ces cov neeg ntawd txawm los ntsiab nkaus Yexus muab nws ntes. 47Muaj ib tug uas sawv ntawd rho kiag ntaj los tib ntag tus tuam pov thawj hlob tus tub qhe txiav nws ib sab nplooj ntseg tu nrho. 48Yexus hais rau cov neeg ntawd tias, “Nej coj ntaj coj qws tuaj ntes kuv ib yam li tawm mus ntes tub sab lov? 49Kuv niaj hnub nrog nej nyob hauv lub tuam tsev qhuab qhia, los nej ho tsis ntes kuv. Tiamsis Vajtswv txojlus yeej yuav tsum tiav li no.” 50Ces cov thwjtim sawvdaws txawm tso Yexus tseg khiav tag lawm.
51Muaj ib tug hluas tsuas npua ib daim ntaub mag xwb raws Yexus qab mus, lawv txawm ntes tus hluas ntawd, 52ces nws tso plhuav daim ntaub mag tseg khiav liab qab mus.

Yexus nyob ntawm cov thawj lub rooj sablaj

(Mth. 26:57-68; Lk. 22:54-55,63-71; Yh. 18:13-14,19-24)

53Lawv txawm coj Yexus mus rau ntawm tus tuam pov thawj hlob, mas cov pov thawj hlob thiab cov kev txwj laus thiab cov xibhwb qhia Vajtswv kevcai sawvdaws twb tuaj txoos ua ke rau qhov ntawd lawm. 54Petus raws Yexus qab deb deb mus rau hauv lub tshav puam ntawm tus tuam pov thawj hlob lub tsev. Nws nrog cov tub rog uas zov lub tuam tsev nyob ua ke nte taws.
55Cov pov thawj hlob thiab tag nrho cov thawj lub rooj sablaj txawm nrhiav lus kom Yexus xwv thiaj tua tau nws pov tseg, tiamsis nrhiav tsis tau. 56Muaj ntau leej los ua cuav timkhawv nkaug nws los lawv tej lus timkhawv tsis sib tim. 57Qee leej sawv tsees ua cuav timkhawv kom Yexus hais tias, 58“Peb hnov tus no hais tias, ‘Kuv yuav rhuav lub tuam tsev no uas neeg txhais tes ua, mas peb hnub xwb kuv yuav ua dua ib lub tshiab, uas tsis yog neeg txhais tes ua.’ ” 59Txawm yog lawv hais li ntawd los lawv tej lus timkhawv tsis sib tim. 60Tus tuam pov thawj hlob txawm sawv tsees hauv lawv nruab nrab thiab nug Yexus tias, “Koj tsis muaj ib lo lus teb lov? Lawv kom koj txog dabtsi?” 61Yexus nyob twjywm tsis teb kiag li. Tus tuam pov thawj hlob txawm nug dua ib zaug hais tias, “Koj yog tus Khetos, yog Vajtswv uas tsim nyog qhuas tus tub lov?” 62Yexus hais tias, “Kuv yog, thiab nej yuav pom Neeg leej Tub zaum ntawm tus uas muaj hwjchim loj kawg sab xis, thiab nrog huab saum ntuj los.” 63Ces tus tuam pov thawj hlob txawm dua rhe nws lub tsho thiab hais tias, “Peb tseem yuav timkhawv ntxiv li cas thiab? 64Nej twb hnov nws hais lus tuam mom Vajtswv lawm. Nej pom zoo li cas?” Lawv sawvdaws teem txim tias tsim nyog muab nws tua tuag. 65Qee leej pib nto qaub ncaug rau Yexus thiab muab nws lub ntsej muag qhwv thiab ntaus nws thiab hais rau nws tias, “Cia li cev Vajtswv lus rau peb saib.” Cov tub rog txawm kav nws thiab xuas tawg ncuav rau nws.

Petus tsis lees Yexus

(Mth. 26:69-75; Lk. 22:56-62; Yh. 18:15-18,25-27)

66Thaum Petus nyob hauv lub tshav puam sab nrad, tus tuam pov thawj hlob ib tug nkauj qhev txawm los. 67Thaum nws pom Petus nte taws, nws txawm ntsia ntsoov rau Petus thiab hais tias, “Koj twb nrog Yexus uas yog neeg Naxale ua ke thiab los sas.” 68Tiamsis Petus tsis lees, nws hais tias, “Qhov uas koj hais kod kuv tsis paub thiab tsis nkag siab li.” Ces Petus txawm tawm mus rau ntawm rooj vag. 69Tus nkauj qhev rov pom nws ces txawm pib hais rau cov neeg uas nyob ib ncig ntawd tias, “Tus no yeej yog lawv cov thiab.” 70Petus rov tsis lees. Tom qab ntawd mentsis cov neeg uas nyob ib ncig txawm hais rau Petus tias, “Koj yeej yog lawv cov ntawd ib tug tiag tiag li, rau qhov koj yog neeg Kalilais.” 71Petus txawm pib twv tsawm tawv tawv hais tias, “Kuv yeej tsis paub tus uas nej hais kod.” 72Tamsim ntawd qaib txawm qua zaum ob. Petus thiaj nco dheev txog tej lus uas Yexus tau hais rau nws tias, “Thaum qaib tsis tau qua ob tsig koj yuav tsis lees paub kuv peb zaug.” Petus tswj tsis tau nws lub siab ces txawm quaj quaj.