22

Mienh Daav Za'eix Zorqv Yesu

(Beiv mangc Matv^taai 26:1-5; Maako 14:1-2; Yo^han 11:45-53)

1Maiv an bingv nyei Njuov nyei Zipv, aengx maaih norm mbuox heuc ⟨Siex Maengc Zipv,⟩ aav lamh taux aqv. 2Sai mienh bieiv caux njaaux leiz nyei fin-saeng oix bingx jienv lorz qangx daix Yesu, weic zuqc ninh mbuo gamh nziex zuangx mienh.

Yu^ndaatc Laengz Maaic Yesu

(Beiv mangc Matv^taai 26:14-16; Maako 14:10-11)

3Wuov zanc Saadaan bieqc Yu^ndaatc nyei hnyouv. Wuov dauh Yu^ndaatc, mienh yaac heuc I^saa^kaa^li^otc. Ninh zoux Yesu nyei ziepc nyeic dauh sai-gorx nyei yietc dauh. 4Yu^ndaatc ziouc mingh sai mienh bieiv caux goux zaangc Tin-Hungh nyei biauv nyei baeng-bieiv wuov caangh laangh hnangv haaix nor haih zorqv Yesu jiu bun ninh mbuo. 5Wuov deix mienh a'hneiv haic yaac laengz bun nyaanh ninh. 6Yu^ndaatc ziouc laengz aqv. Ziouc lorz qangx, dongh zuangx mienh maiv yiem nyei ziangh hoc, zorqv Yesu jiu bun ninh mbuo.

Mbenc Siex Maengc Zipv Nyei Hnaangx

(Beiv mangc Matv^taai 26:17-25; Maako 14:12-21; Yo^han 13:21-30)

7Jiex Maiv An Bingv nyei Njuov nyei Zipv, dongh oix zuqc daix yungh dorn nyanc Siex Maengc Zipv wuov donx nyanc hopv nyei hnoi taux aqv. 8Yesu paaiv Bide caux Yo^han, mbuox ninh mbuo, “Meih mbuo oix zuqc mingh mbenc Siex Maengc Zipv wuov donx nyanc hopv daaih bun mbuo lomh nzoih nyanc.”
9Ninh mbuo naaic gaax Yesu, “Sai-Diex oix yie mbuo mingh haaix mbenc?” 10Ninh dau, “Meih mbuo bieqc zingh wuov zanc ziouc maaih dauh mienh ndaam norm dapv jienv wuom nyei nie-ha'louh daaih buangh meih mbuo. Ninh bieqc haaix norm biauv, meih mbuo gan jienv ninh bieqc. 11Yaac naaic gaax biauv-ziouv, ‘Sai-Diex naaic, ninh caux ninh nyei sai-gorx oix zuqc yiem haaix qongx biauv nyanc Siex Maengc Zipv wuov donx nyanc hopv?’ 12Biauv-ziouv ziouc dorh meih mbuo faaux mingh mangc gu'nguaaic wuov nzangh biauv, maaih qongx jangv nyei. Nyungc-nyungc maaih nzoih nzengc. Meih mbuo yiem naaic mbenc aqv.”
13Ninh mbuo ziouc mingh buatc nyungc-nyungc doix Yesu gorngv nyei waac. Ninh mbuo ziouc yiem wuov mbenc Siex Maengc Zipv nyei hnaangx.

Yesu Liepc Jangx Ninh Wuov Donx Hnaangx

(Beiv mangc Matv^taai 26:26-30; Maako 14:22-26; 1 Ko^lin^to 11:23-25)

14Taux nyanc nyei ziangh hoc, Yesu caux ninh nyei gong-zoh mbuo faaux dieh nyanc hnaangx. 15Yesu gorngv mbuox ninh mbuo, “Yie maiv gaengh zuqc siouc kouv, yie za'gengh oix caux meih mbuo nyanc naaiv donx Siex Maengc Zipv nyei hnaangx ndaangc. 16Yie mbuox meih mbuo, yangh naaiv jiex yie maiv nyanc Siex Maengc Zipv nyei hnaangx. Zuov taux naaiv donx hnaangx nyei zien eix leiz dunh yunh nzengc, se dongh ⟨Tin-Hungh daaih zoux Ziouv gunv mienh⟩ nyei ziangh hoc, yie cingx daaih aengx duqv nyanc.”
17Gorngv liuz, Yesu zorqv zaanv a'ngunc diuv daaih laengz zingh Tin-Hungh yaac gorngv, “Zipv naaiv norm zaanv mingh bun nqoi yietc laanh hopv deix. 18Yie mbuox meih mbuo, yangh naaiv jiex yie maiv hopv a'ngunc diuv. Zuov taux Tin-Hungh daaih zoux Ziouv gunv mienh cingx daaih aengx hopv.”
19Yesu zorqv njuov daaih laengz zingh liuz Tin-Hungh, ziouc maeqv nqoi bun sai-gorx mbuo, yaac gorngv, “Naaiv yie nyei sin, se weic meih mbuo siev nyei. Meih mbuo oix zuqc hnangv naaiv zoux weic jangx yie.”
20Nyanc liuz hnaangx, Yesu aengx zorqv zaanv a'ngunc diuv daaih gorngv, “Naaiv norm zaanv se longc yie nyei nziaamv liepc jiez nyei siang-ngaengc waac, se weic meih mbuo liouc cuotv daaih.”
21“Mangc maah! Oix maaic yie wuov dauh nyei buoz caux yie nyei buoz juangc dieh lorngx jienv. 22Yie, Baamh Mienh nyei Dorn, oix zuqc ei Tin-Hungh jaa-ndaangc dingc daaih nyei guei seix, mv baac maaic yie wuov dauh zungv zuqc kouv aqv.”
23Sai-gorx mbuo ziouc laanh naaic laanh ninh mbuo haaix dauh oix zoux cuotv naaiv deix sic.

Sai-Gorx Mbuo Nzaeng Haaix Dauh Zoux Gauh Hlo

24Sai-gorx nzaeng jiez daaih gorngv, yiem ninh mbuo mbu'ndongx, oix zuqc funx ninh mbuo haaix dauh zoux hlo jiex. 25Yesu mbuox ninh mbuo, “Janx nyei hungh gunv jienv baeqc fingx. Zoux jien-fouv wuov deix, baeqc fingx heuc, ‘Nzie mienh nyei gorx-youz.’ 26Mv baac meih mbuo maiv horpc zuqc hnangv naaic. Meih mbuo haaix dauh zoux gauh hlo jiex, wuov dauh oix zuqc zoux hnangv gauh lunx jiex wuov dauh. Haaix dauh zoux bieiv, wuov dauh oix zuqc zoux hnangv bou nor. 27Haaix dauh zoux gauh hlo? Zueiz jienv nyanc wuov dauh fai liuc leiz wuov dauh? Zueiz jienv wuov dauh zoux gauh hlo maiv zeiz? Mv baac yie yiem meih mbuo mbu'ndongx hnangv fu-sux nyei mienh nor. 28Yie buangh zuqc kouv meih mbuo caux yie yiem, maiv guangc yie. 29Yie nyei Die hnangv haaix nor zorqv norm guoqv bun yie, yie ziouc hnangv wuov nor zorqv norm jiu bun meih mbuo. 30Se weic bun meih mbuo yiem yie nyei guoqv caux yie juangc dieh nyanc juangc dieh hopv. Meih mbuo yaac duqv zueiz weic, siemv wuov deix ziepc nyeic fingx I^saa^laa^en Mienh.

Yesu Jaa-Ndaangc Gorngv Bide Maiv Nyiemc Ninh

(Beiv mangc Matv^taai 26:31-35; Maako 14:27-31; Yo^han 13:36-38)

31“Simon aah! Simon! Muangx oc. Saadaan duqv Tin-Hungh nqoi nzuih seix meih mbuo yietc zungv hnangv mienh nyomx cuqv nor. 32Mv baac yie zungv weic meih daux gaux tov Tin-Hungh bun meih sienx wuonv, maiv tuix. Meih aengx nzuonx daaih lorz yie, meih oix zuqc tengx meih nyei gorx-youz henv jiez daaih.”
33Bide dau, “Ziouv aah! Maiv gunv bieqc loh, maiv gunv daic, yie ziangh yaac caux meih yietc ndui. Daic yaac caux meih yietc kuotv.”
34Yesu gorngv, “Bide aah! Yie mbuox meih, ih hnoi jai maiv gaengh nqaaix, meih oix gorngv buo nzunc meih maiv hiuv duqv yie.”

Nyaanh Mbuoqc, Mbuoqc Jorngx, Nzuqc Ndaauv

35Yesu aengx naaic gaax ninh nyei sai-gorx mbuo, “Yie paaiv meih mbuo mingh wuov zanc, yie mbuox meih mbuo maiv dungx dorh nyaanh mbuoqc, yaac maiv dungx dorh mbuoqc dapv ga'naaiv fai dorh heh, meih mbuo caa haaix nyungc fai?”
 Ninh mbuo dau, “Maiv caa haaix nyungc.”
36Yesu gorngv, “Mv baac ih zanc haaix dauh maaih nyaanh mbuoqc fai dapv ga'naaiv nyei mbuoqc oix zuqc dorh jienv mingh. Haaix dauh maiv maaih nzuqc ndaauv oix zuqc maaic ninh nyei domh lui maaiz zung. 37Ging-Sou fiev jienv gorngv,
  ‘Ninh zuqc funx caux zuiz-mienh fih hnangv.’
Yie mbuox meih mbuo, naaiv joux waac oix yiem yie cuotv daaih, zungv cuotv jienv aqv.”
38Sai-gorx mbuo gorngv, “Ziouv aah! Mangc gaax naaiv! Maaih i zung nzuqc ndaauv.”
 Yesu dau, “Naaiv gaux aqv.”

Yesu Mingh Ga'lanv Mbong Daux Gaux

(Beiv mangc Matv^taai 26:36-46; Maako 14:32-42)

39Yesu cuotv zingh mingh yaac hnangv yietc gau nor, mingh Ga'lanv Mbong. Sai-gorx mbuo gan jienv mingh. 40Taux wuov norm dorngx, Yesu mbuox ninh mbuo, “Meih mbuo oix zuqc tov Tin-Hungh tengx meih mbuo maiv zuqc buangh seix hnyouv nyei sic.”
41Gorngv liuz, ninh ganh aengx mingh norm dorngx go deix nyei, ndongc zoi yietc lau la'bieiv go nyei dorngx, yiem wuov gueic njiec caux Tin-Hungh gorngv waac. 42Ninh gorngv, “Aa Die aah! Se gorngv ei Die nyei eix nor, tov zorqv nqoi yie oix zuqc hopv naaiv norm zaanv. Mv baac maiv dungx ei yie nyei eix. Oix zuqc ei Die ganh nyei eix hnangv.”
43Maaih dauh fin-mienh yiem tin-dorngh daaih hinc cuotv tengx qaqv Yesu. 44Yesu ba'laqc nzauh duqv kouv haic ziouc jaa longc qaqv daux gaux. Ninh cuotv hanc yietc norm yietc norm hlo nyei, hnangv nziaamv nor ndiepv njiec ndau.
45Yesu daux gaux baac, jiez sin daaih taux sai-gorx mbuo wuov, buatc ninh mbuo laaix nzauh duqv kouv haic, m'njormh mi'aqv. 46Ninh gorngv mbuox sai-gorx mbuo, “Meih mbuo fungc hnangv naaiv nor m'njormh? Jiez sin tov Tin-Hungh tengx meih mbuo maiv zuqc buangh seix hnyouv nyei sic maah!”

Mienh Zorqv Yesu

(Beiv mangc Matv^taai 26:47-56; Maako 14:43-50; Yo^han 18:3-11)

47Yesu gorngv waac zungv maiv gaengh setv, maaih guanh mienh daaih. Ziepc nyeic dauh sai-gorx nyei yietc dauh, mbuox heuc Yu^ndaatc, yaac dorh jienv ninh mbuo daaih. Yu^ndaatc mingh fatv nyei oix zom Yesu. 48Mv baac Yesu naaic, “Yu^ndaatc aac, meih zom yie, Baamh Mienh nyei Dorn, weic zorqv yie maaic fai?”
49Caux Yesu yiem wuov deix sai-gorx buatc oix maaih haaix nyungc sic cuotv, ninh mbuo ziouc naaic gaax, “Ziouv aah! Baeng nzuqc ndaauv hngaqv ninh mbuo duqv nyei saah?” 50Maaih dauh zungv hngaqv domh sai mienh nyei nouh ziouc pai zuqc nouh nyei mbiaauc bung m'normh ndutv mi'aqv.
51Mv baac Yesu gorngv, “Maiv dungx zoux maah!” Ninh ziouc hluo wuov dauh nouh nyei m'normh zorc longx mi'aqv.
52Yesu gorngv mbuox daaih zorqv ninh wuov deix sai mienh bieiv caux goux hungh dinc nyei baeng-bieiv caux mienh gox, “Meih mbuo buatc yie hnangv zaqc baeng cingx daaih dorh jienv nzuqc ndaauv caux ndiangx-ndonx daaih zorqv yie? 53Yie hnoi-hnoi caux meih mbuo yiem zaangc Tin-Hungh nyei biauv, meih mbuo yaac maiv zorqv. Mv baac ih zanc se meih mbuo nyei ziangh hoc aqv. Hmuangx nyei qaqv yaac gunv jienv.”

Bide Maiv Nyiemc Yesu

(Beiv mangc Matv^taai 26:57-58, 69-75; Maako 14:53-54, 66-72; Yo^han 18:12-18, 25-27)

54Ninh mbuo zorqv Yesu dorh mingh domh sai mienh nyei biauv. Bide yaac gan jienv mingh mv baac leih go deix nyei. 55Yiem laatc gu'nyuoz, mbu'ndongx wuov norm dorngx, ninh mbuo buov jienv douz zueiz jienv. Bide yaac caux ninh mbuo zueiz wuov. 56Maaih dauh m'sieqv bou buatc Bide zueiz douz-nzauc hlen, douz aengv zuqc Bide. Wuov dauh bou nuqv-nuqv nyei mangc yaac gorngv, “Naaiv dauh yaac caux wuov laanh mienh yiem.”
57Mv baac Bide maiv nyiemc. Ninh gorngv, “Meih naaiv dauh m'sieqv dorn aah! Yie maiv hiuv duqv ninh niaa.”
58Aav dangh aengx maaih dauh mienh buatc Bide ziouc gorngv, “Meih yaac dongh yietc dauh wuov guanh mienh niaa.”
 Mv baac Bide dau, “Meih naaic dauh mienh aah! Yie maiv zeiz lorqc.”
59Nqa'haav yietc norm ziangh hoc nyei dorngx, aengx maaih dauh mienh daaih dic jienv gorngv, “Naaiv dauh ndongc haaix zungv zoux yietc dauh ninh nyei mienh, weic zuqc ninh se Gaa^li^li Mienh.”
60Mv baac Bide dau, “Meih naaic dauh mienh aah! Yie zungv maiv hiuv duqv meih gorngv haaix nyungc.” Bide gorngv naaiv deix waac maiv gaengh setv, jai ziouc nqaaix aqv. 61Ziouv huin nzuonx mangc jienv Bide, Bide ziouc jangx zuqc zinh ndaangc Ziouv gorngv nyei waac, “Ih muonz jai zungv maiv gaengh nqaaix, meih maiv nyiemc yie buo nzunc.” 62Bide ziouc cuotv mingh qaqv nyiemv duqv kouv haic.

Yesu Zuqc Mienh Mborqv, Zuqc Mienh Jatv

(Beiv mangc Matv^taai 26:67-68; Maako 14:65)

63Goux Yesu wuov deix mienh guatc doqc jatv Yesu yaac mborqv ninh. 64Ninh mbuo buang jienv ninh nyei m'zing naaic ninh, “Cai gaax! Haaix dauh mborqv meih?” 65Ninh mbuo yaac gorngv waac camv nyei huotv Yesu.

Yesu Yiem Gunv Sic Wuic Zuqc Siemv

(Beiv mangc Matv^taai 26:59-66; Maako 14:55-64; Yo^han 18:19-24)

66Lungh njang wuov zanc, Yiutai Mienh nyei mienh gox caux sai mienh bieiv caux njaaux leiz nyei fin-saeng gapv zunv aengx dorh Yesu mingh yiem ninh mbuo nyei ⟨Gunv Sic Wuic⟩ nza'hmien. 67Ninh mbuo gorngv, “Se gorngv meih za'gengh Giduc, mbuox yie mbuo maah!”
 Yesu dau, “Se gorngv yie mbuox meih mbuo nor, meih mbuo yaac maiv sienx.
68Se gorngv yie naaic joux waac meih mbuo, meih mbuo yaac maiv dau. 69Mv baac yangh naaiv jiex, yie, Baamh Mienh nyei Dorn, ziouc zueiz jienv maaih qaqv nyei Tin-Hungh nyei mbiaauc maengx.”
70Ninh mbuo yietc zungv gorngv, “Wuov nyungc, meih zoux Tin-Hungh nyei Dorn?”
 Yesu dau ninh mbuo, “Yie dongh haaix dauh meih mbuo ganh gorngv liuz aqv.”
71Ninh mbuo gorngv, “Yie mbuo maiv zuqc aengx longc haaix nyungc zoux zorng-zengx aqv. Yie mbuo zungv haiz ninh ganh nyei nzuih gorngv liuz aqv.”

22

Yudas fav xeeb rau Yexus

(Mth. 26:1-5,14-16; Mk. 14:1-2,10-11; Yh. 11:45-53)

1Kevcai Noj Ncuav tsis Xyaw Keeb uas hu ua kevcai Hla Dhau twb los yuav txog. 2Cov pov thawj hlob thiab cov xibhwb qhia Vajtswv kevcai nrhiav kev saib yuav muab Yexus tua pov tseg li cas, vim lawv ntshai cov pejxeem.
3Thaum ntawd Xatas tshoov Yudas uas hu tias Ikhali‑au uas yog ib tug hauv kaum ob tug thwjtim lub siab. 4Yudas txawm mus nrog cov pov thawj hlob thiab cov nom tswv uas saib xyuas lub tuam tsev sablaj tias yuav muab Yexus cob rau lawv li cas. 5Lawv zoo siab heev thiab cog lus tias yuav muab nyiaj rau Yudas. 6Nws txawm hais hum thiab nrhiav sijhawm muab Yexus cob rau lawv, rau thaum tsis muaj neeg.

Yexus npaj noj kevcai Hla Dhau

(Mth. 26:17-25; Mk. 14:12-21)

7Thaum txog hnub uas ua kevcai Noj Ncuav tsis Xyaw Keeb yog hnub uas yuav tsum tua menyuam yaj ua kevcai Hla Dhau. 8Yexus txawm txib Petus thiab Yauhas mus hais tias, “Cia li mus npaj kevcai Hla Dhau rau peb noj.” 9Ob tug hais rau Yexus tias, “Yuav cia wb npaj noj rau qhovtwg?” 10Nws hais rau ob tug tias, “Thaum neb mus rau hauv lub nroog, mas yuav muaj ib tug yawg nqa ib lub laujkaub dej ntsib neb. Nws nkag rau lub tsev twg, neb cia li raws nws qab mus rau hauv, 11thiab hais rau tus tswv tsev ntawd tias, ‘Tus xibhwb hais rau koj tias, Chav txais qhua uas kuv yuav nrog kuv cov thwjtim noj kevcai Hla Dhau nyob qhovtwg?’ 12Nws yuav qhia ib chav loj uas nyob txheej saud muaj rooj tog txhij lawm. Cia li npaj qhov ntawd.”
13Ob tug txawm mus thiab ntsib raws li Yexus hais rau ob tug, ces ob tug thiaj npaj ua kevcai Hla Dhau txhij zog.

Yexus rooj mov

(Mth. 26:26-30; Mk. 14:17-26; 1Khl. 11:23-25)

14Thaum txog sijhawm, Yexus nrog nws cov tubtxib nyob pheeb ntawm rooj mov, 15thiab hais rau lawv tias, “Kuv xav xav nrog nej noj pluas mov kevcai Hla Dhau no ua ntej uas kuv tsis tau raug tsim txom, 16rau qhov kuv hais rau nej tias, kuv yuav tsis noj li no mus txog thaum kevcai Hla Dhau tiav rau hauv Vajtswv lub tebchaws.” 17Thiab nws muab ib lub khob los. Thaum ua Vajtswv tsaug lawd, nws hais tias, “Cia li txais lub khob no mus sib faib haus, 18rau qhov kuv hais rau nej tias txij nimno mus kuv yuav tsis haus cawv txiv hmab mus txog thaum Vajtswv lub tebchaws los.” 19Thiab nws muab ib lub ncuav los. Thaum ua Vajtswv tsaug lawd, nws muab ntais cev rau lawv hais tias, “No yog kuv lub cev uas muab pub rau nej. Cia li ua li no thiaj nco ntsoov kuv.” 20Thaum noj hmo tag, Yexus txawm muab lub khob los ua ib yam nkaus hais tias, “Lub khob uas raug muab nchuav rau nej no yog lo lus cog tseg tshiab hauv kuv cov ntshav. 21Tus uas yuav fav xeeb rau kuv txhais tes kuj nrog kuv koom saum rooj no. 22Neeg leej Tub yuav mus raws li uas teem tseg cia lawd tiamsis tus uas fav xeeb rau nws yeej yuav raug txom nyem kawg.” 23Ces lawv txawm sib nug saib lawv cov leejtwg yog tus yuav ua li ntawd.

Leejtwg ua tus loj dua

24Cov thwjtim sib cam tias yuav pom tias lawv cov leejtwg yog tus loj dua. 25Yexus txawm hais rau lawv tias, “Lwm haiv neeg tej vajntxwv yeej kav rawv cov pejxeem, thiab cov uas muaj hwjchim kav rov hu lawv tus kheej tias yog neeg siab dav pab luag. 26Tiamsis nej cov tsis thooj li ntawd. Nej cov tus uas ua loj dua ntais cia li ua zoo li tus me dua ntais, thiab tus uas ua thawj cia li ua zoo li tus qhev. 27Leejtwg loj dua, yog tus uas zaum noj lossis yog tus uas ua qhev? Yog tus uas zaum noj los tsis yog? Tiamsis kuv nrog nej nyob zoo li tus uas ua qhev.
28“Nej yog cov uas nrog nraim kuv nyob rau thaum kuv raug sim siab txom nyem, 29mas kuv npaj ib lub tebchaws rau nej ib yam li kuv Txiv npaj rau kuv lawm, 30kom nej thiaj tau noj tau haus ntawm kuv lub rooj hauv kuv lub tebchaws, thiab nej yuav tau zaum saum tej zwm txwv txiav txim rau kaum ob xeem Yixayee.

Petus yuav tsis lees paub Yexus

(Mth. 26:31-35; Mk. 14:27-31; Yh. 13:36-38)

31“Ximoos, Ximoos 'e, saib maj, Xatasd twb thov nej lawm yuav muab nej tshau ib yam li tshau mog, 32tiamsis kuv twb thov Vajtswv pab kom koj kev ntseeg tsis txhob tu. Mas thaum koj tig rov los lawd, koj cia li txhawb koj cov kwvtij lub zog.” 33Petus hais rau Yexus tias, “Tus Tswv, kuv yeej npaj txhij yuav nrog koj raug kaw hauv tsev lojfaj thiab nrog koj tuag ua ke.” 34Yexus hais tias, “Petus 'e, kuv hais rau koj tias, hnub no thaum qaib tsis tau qua koj yuav tsis lees paub kuv txog peb zaug.”

Lub hnab nyiaj, hnab thoob puab thiab ntaj

35Yexus hais rau lawv tias, “Thaum kuv txib nej tawm mus es tsis muaj hnab nyiaj thiab hnab thoob puab thiab khau nej tu ncua dabtsi?” Lawv teb tias, “Tsis tu ncua dabtsi.” 36Yexus txawm hais rau lawv tias, “Nimno leejtwg muaj hnab nyiaj kuj cia li coj mus, thiab coj hnab thoob puab ib yam nkaus. Tus uas tsis muaj ntaj kuj cia li muab nws lub tsho ntev muag mus yuav ntaj. 37Kuv hais rau nej tias tej lus uas muab sau cia lawd yuav tsum tiav rau hauv kuv, uas hais tias, ‘Nws raug muab suav rau hauv cov neeg muaj txim.’ Tej uas muab sau tseg hais txog kuv tabtom tiav.” 38Lawv txawm hais tias, “Tus Tswv, ntawm no muaj ob rab ntaj.” Yexus hais rau lawv tias, “Txaus lauj!”

Yexus thov Vajtswv saum lub roob Txiv Aulib

(Mth. 26:36-46; Mk. 14:32-42)

39Yexus txawm tawm mus pem lub roob Txiv Aulib ib yam li txeev mus, nws cov thwjtim kuj raws nws qab mus. 40Thaum nws mus txog lawm, Yexus hais rau lawv tias, “Nej cia li thov Vajtswv kom thiaj tsis raug kev sim siab.” 41Yexus txawm ncaim lawv mus deb li laim ib pob zeb, mas nws txhos caug thov Vajtswv hais tias, 42“Au leej Txiv, yog koj pom zoo, thov rho lub khob no ntawm kuv mus. Txawm li cas kuj xij, tsis txhob ua raws li kuv lub siab, cia ua raws li koj lub siab.” 43[Muaj ib tug tubtxib saum ntuj los tshwm rau Yexus thiab txhawb nws lub zog. 44Yexus txhawj heev kawg li, nws yimhuab thov Vajtswv heev, nws tawm hws zoo yam nkaus li ntshav nrog tej teev rau hauv av.] 45Thaum Yexus thov tag nws sawv los rau ntawm cov thwjtim, pom lawv tsaug zog ua txhawj ntsuav, 46nws txawm hais rau lawv tias, “Nej tsaug zog ua dabtsi? Cia li sawv tsees thov Vajtswv, kom nej thiaj tsis raug kev sim siab.”

Ntes Yexus

(Mth. 26:47-56; Mk. 14:43-50; Yh. 18:3-11)

47Thaum Yexus tseem tabtom hais lus, txawm muaj ib pab neeg coob tuaj, thiab tus yawg uas hu ua Yudas uas yog ib tug hauv kaum ob tug thwjtim coj lawv tuaj. Yudas txav los ze yuav nwj Yexus, 48tiamsis Yexus hais rau nws tias, “Yudas 'e, koj yuav nwj fav xeeb rau Neeg leej Tub lov?” 49Thaum cov uas nrog Yexus pom tias yuav tshwm xwm, lawv txawm hais tias, “Tus Tswv, peb xuas ntaj tiv lov?” 50Muaj ib tug txawm tib ntag tus tuam pov thawj hlob tus tub qhe txiav nws sab nplooj ntseg xis tu nrho. 51Yexus hais tias, “Cia li lauj!” Ces Yexus txawm cev tes npuab tus ntawd sab qhov ntsej kho kom zoo kiag. 52Yexus txawm hais rau cov pov thawj hlob thiab cov thawj rog uas saib xyuas lub tuam tsev thiab cov kev txwj laus uas tawm tuaj ntes nws hais tias, “Nej coj ntaj coj qws tuaj ntes kuv ib yam li tawm mus ntes tub sab lov? 53Thaum kuv niaj hnub nrog nej nyob hauv lub tuam tsev, nej ho tsis cev tes ntes kuv. Tiamsis no yog nej li sijhawm thiab yog lub hwjchim tsaus ntuj li sijhawm.”

Petus tsis lees Yexus

(Mth. 26:57-58,69-75; Mk. 14:53-54,66-72; Yh. 18:12-18,25-27)

54Lawv txawm ntes Yexus coj mus rau hauv tus tuam pov thawj hlob lub tsev. Petus raws Yexus qab deb deb mus. 55Thaum lawv rauv taws nte hauv lub plawv tshav puam ntawm lub tsev thiab zaum lawm, Petus kuj nrog lawv zaum ua ke. 56Muaj ib tug nkauj qhev pom Petus zaum ntawm cov duab hluavtaws lam lug, txawm ntsia ntsoov rau thiab hais tias, “Tus no twb nrog Yexus ua ke thiab.” 57Tiamsis Petus tsis lees, nws hais tias, “Tus muam 'e, kuv tsis paub tus ntawd kiag li.” 58Dhau ntawd ib pliag muaj dua ib tug pom Petus txawm hais tias, “Koj yeej yog lawv cov ib tug thiab.” Petus hais tias, “Txiv ntxawm 'e, kuv tsis yog.” 59Dhau ntawd kwvlam ib teev, muaj dua ib tug hais tawv tawv tias, “Tus no yeej nrog Yexus ua ke tiag tiag li, vim nws twb yog neeg Kalilais.” 60Petus hais tias, “Txiv ntxawm 'e, kuv yeej tsis paub tej uas koj hais kod.” Thaum Petus tseem tabtom hais li ntawd qaib txawm qua tamsid. 61Tus Tswv txawm tig los ntsia Petus, mas Petus nco dheev txog tej lus uas tus Tswv tau hais rau nws tias, “Hnub no thaum qaib tsis tau qua koj yuav tsis lees paub kuv peb zaug.” 62Petus txawm tawm mus rau sab nraud quaj nyuaj siab heev.

Ua saib tsis taus Yexus

(Mth. 26:67-68; Mk. 14:65)

63Cov uas ntes Yexus kuj thuam luag thiab ntaus Yexus. 64Lawv muab ntaub qhwv Yexus qhov muag nug nws tias, “Cia li cev Vajtswv lus. Saib leejtwg ntaus koj?” 65Thiab lawv tseem hais ntau yam tuam mom Yexus.

Yexus nyob ntawm cov thawj xubntiag

(Mth. 26:59-66; Mk. 14:55-64; Yh. 18:19-24)

66Thaum kaj ntug cov kev txwj laus hauv cov pejxeem thiab cov pov thawj hlob thiab cov xibhwb qhia Vajtswv kevcai tuaj txoos ua ke. Lawv coj Yexus mus rau hauv lawv lub chaw sablaj. thiab hais tias, 67“Yog koj yog tus Khetos kuj cia li hais rau peb.” Tiamsis Yexus hais rau lawv tias, “Txawm yog kuv hais rau nej los nej yuav tsis ntseeg. 68thiab yog kuv nug los nej yuav tsis teb. 69Tiamsis txij no mus Neeg leej Tub yuav zaum ntawm Vajtswv uas muaj hwjchim loj kawg sab xis.” 70Lawv txhua tus txawm hais tias, “Yog li ntawd, koj yog Vajtswv tus Tub lov?” Yexus hais rau lawv tias, “Nej hais tias kuv yog.” 71Lawv txawm hais tias, “Peb tseem yuav dua timkhawv li cas? Peb twb hnov nws lub qhov ncauj hais ntag.”